Dnes sme sa vydali na jednu z mnohých ciest, ktoré čakali a čakajú na nás Taekwondistov. Písal sa 11. máj 2008 a počasie nám vyšlo nádherne. Bolo maximálne priaznivé a slnko už viac ani nemohlo svietiť. Odchod zo Serede sme zahájili na troch autách, s ochotnými vodičmi a vodičkou, ráno o 10.30 miestneho času. Najbližšia zastávka, ak nerátame benzínku, bola vodná nádrž Buková – krásna príroda, trošku sme sa poobzerali po okolí a nechýbali ani športové aktivity ako hádzanie si lietajúceho taniera, prihrávky futbalovej lopty či ukážkový skok do vody… (podotýkam nechcene).

Po malom občerstvení a osviežení sme sa vybrali na neďalekú zrúcaninu hradu Ostrý Kameň. Na počudovanie sme si cestu na tento hrad nepredĺžili, ale to by sme neboli my keby sme si nenašli nejakú zložitejšiu cestu cez pole, veď načo by sme chodili po ceste… Asi si niekto myslel, že to bude predsa len bližšie, každopádne mu to odpúšťame. Prvá tretina cesty bola celkom znesiteľná, no keď nastalo stúpanie, niektorí mali menšie problémy a trošičku zaostávali, ale na vrchole našej cesty sa to vyrovnalo. Všetci sme boli radi, že sme vyšli hore bez trvalých následkov a s relatívne čistými a bielymi dobokmi.

Pri vstupnej bráne sme objavili Hradnú Knižku, v ktorej sme zvečnili našu 12 člennú zostavu z klubu Hong Ryong Sereď. Doplnili sme tekutiny a vydali sme sa na najvyššiu časť zrúcaniny, medzitým sme objavovali zaujímavé miesta pre naše akčné fotky na pamiatku z tejto potulky v horách. Fotiek bolo statočne, a určite by sme sa zdržali aj dlhšie, no my sme dnes nemali na pláne iba návštevu na Bukovej, ale aj tréning so smolenickým klubom.

O chvíľu sme našli miesto konania tréningu, prezliekli sme sa, pozdravili sme „Taekwon!“ a začal sa tréning. Na rozcvičku sme si dali nezvyčajný hokej, precvičili a naučili sme sa zopár nových kombinácií kopov, ktoré sa dajú dobre využiť proti súperovi v sparingu. Tréning skončil bohužiaľ skoro, trval iba hodinku (my sme zvyknutí na dve 🙂 ), no pracuje sa na tom, aby sme sa takto stretli opäť vo väčšom množstve a čo najskôr.

Po tréningu sme si skočili na kofču a pizzu a medzitým sme debatovali na tému Taekwon–Do, teda presnejšie sme počúvali najprv pána Ladislava Huňadyho (trénera domáceho klubu), a potom sa zapojil aj najstarší asistent nášho hlavného trénera… Po menšej diskusii nadišla hodina „H“, minúta „M“ a my sme sa museli rozlúčiť s milým pánom trénerom zo Smoleníc a pobrať sa konečne domov – smer Sereď. Dorazili sme celí a so spokojným pocitom na duši.

Teším sa na ďalšie sústredenia, súťaže a exhibície, ktoré nás tento školský rok ešte čakajú a som si istá, že budú minimálne také dobré, ako bolo dnes toto sústredenie.

autor: N. K.

foto »