Všetko sa začalo štandardne, tak ako vždy pred súťažou. Pár tvrdších tréningov a s elánom na súťaž. No až na posledný tréning, kedy som sa zranil (zlomil som si ruku). Bol som riadne „nasraný“, chcel som súťažiť, chcel som sa zúčastniť súťažných disciplín (tak dlho som sa nato pripravoval!). Ale ostala mi útecha – šiel som do Košíc. Nemohol som si nechať ujsť skvelú atmosféru, takmer všetky kluby Slovenska pokope, a radosť z našich víťazstiev. Cesta veru bola riadne náročná. Začala sa pre náš seredský klub o 02.00 v sobotu 31. 03. 2007. Autobus nás všetkých naložil pred Jednotou. Veru, ešte sme boli ospalí, ale veď to sme napokon dohnali (cestovali sme 6,5 hodiny aj s technickými prestávkami). Viete si predstaviť, ako z toho bolí zadok. Človek sa len prehadzuje, nevie si nájsť miesto, na chvíľku Vás zabavia filmy, ale potom už ani to nepomáha. Ale samozrejme, podriemali sme si. Po ceste sme vyzdvihli ešte ďalšie kluby (Nitra, Banská Bystrica), a to bolo veru veselo. Na „miesto činu“ sme dorazili o 8.30. Nasledovalo menšie „zabývanie sa“, váženie, rozdeľovanie do kategórií, zapisovanie a samozrejme čakanie (nie všetko ide ako po masle, ale zvykli sme si). Celkový počet účastníkov súťaže neviem presne vyčísliť, ale odhadom cca 100 ľudí. Viete si to predstaviť? Toľko bosých, bielych tiel! Súťaž sa začala z technických príčin o čosi neskôr – o 10 h. Všetci sme už boli riadne netrpezliví. Ale dočkali sme sa. Začalo to štandardne úvodnými ceremóniami, ktoré sú vždy veľmi príjemné:
1. nástup a pozdravenie rozhodcov, organizátora a hostiteľky;
2. privítanie súťažiacich hostiteľkou a prezidentom STA;
3. otvorenie 0. ročníka súťaže Sila Jednoty.

Následne nato, bola menšia „kit-kat“ pauza – organizátori rozvešiavali rozpisy na súťažné disciplíny. Dokopy boli tri:
1. Tul (zostavy);
2. Team tul (zostava tímu);
3. Matsogi (sparing).

Priznám sa, bolo mi ľúto, že som nemohol súťažiť, ale zároveň som si vážil možnosť byť tam. Samozrejme ako prvá nasledovala tul disciplína. Náš seredský klub si viedol výborne, na svoje kontá sme si pripísali 6 cenných kovov. Tie pre náš klub vybojovali nasledovní ocenení:
1. miesto Nikola Kovačovičová
2. miesto Dušan Bánovský
1. miesto Juraj Kopaj
1. miesto Lukáš Eliáš
2. miesto Adam Eliáš
2. miesto Juraj Ďuračka

V druhej disciplíne team tul sme sa nezúčastnili, nakoľko sme neboli v dostatočnom množstve. Nasledoval vytúžený obed (obedovali sme v reštaurácií cca 600 m od telocvične) zahrnutý v cene štartovného. Po návrate sme boli nielen dobre najedení, ale aj prekvapení. Hostiteľ nám prichystal milé prekvapenie v podobe vystúpenia 5-tich košických breakerov (ešte sme na súťaži nezažili vystúpenie iných ľudí ako súťažiacich?). Trvalo iba cca 5 minút, ale rozprúdilo atmosféru. Poslednou (treťou) súťažnou kategóriou bolo spomínane matsogi. Matsogi bol sparing postavený na princípe víťaz postúpi (pavúk). Súťažiaci sú rozdelení do kategórii podľa veku a váhy. Vždy súťažia dvaja. Je to veľmi náročná disciplína, ktorá si vyžaduje nie len pevnú vôľu, odvahu, ale aj výdrž. Ani v tejto kategórií sme neodišli s prázdnymi rukami. Medaile si vybojovali nasledovní súťažiaci:
1. miesto Nikola Kovačovičová
3. miesto Dušan Bánovský
3. miesto Juraj Kopaj
3. miesto Peter Fandel
3. miesto Adam Eliáš
2. miesto Juraj Ďuračka

Tak ako to na súťažiach chodí, poslednou bodkou stretnutia sú vyhlásenia o umiestnení súťažiacich v súťažných disciplínach. Odovzdajú sa tituly, medaile, a na záver nástup a pozdravenie rozhodcov (a nezabudneme ani na nejaké foto).

Keď to mám zhrnúť, bol som nesmierne rád, že som sa aj napriek zraneniu mohol zúčastniť súťaže v Košiciach. Je úžasné pocítiť nesmiernu radosť s každým vybojovaným kovom a vracať sa tak hrdý domov.

Touto cestou ďakujem všetkým ocenením za ich bojové nasadenie, a za všetkých vyslovujem úprimné poďakovanie hlavnému trénerovi Milanovi Rajskému za vynikajúce tréningy, rady a podporu.

– Žigo Tomáš –

foto »